Tiež máte pocit, že vaše dieťa nechodí do školy, ale do špeciálneho druhu bermúdskeho trojuholníka v ktorom bez stopy a tajomne mizne jeho oblečenie v opakujúcich sa intervaloch? Nie ste v tom samy. Našťastie existuje spôsob, ktorým sa dá bermúdske kúzlo prekonať. Sú ním menovky na oblečenie!
Nemusíte sa stať detektívom či riešiteľom školských záhad a vypátrať všetky stratené kúsky oblečenia. Jednoduchšie je vsadiť na prevenciu a na celú garderóbu vašich ratolestí nasadiť tú najvyššiu ochranu proti strate – už spomínané menovky pre deti.
Predstavili ste si ako vyšívate iniciály na každý kúsok oblečenia vašich detí a skoro ste skolabovali? Nedeste sa, dnes sa už nemusíte trýzniť ihlou s niťou a zbytočne zdĺhavým procesom. Označovanie oblečenie je v súčasnej dobe rýchle, jednoduché a trvalé. Našou najobľúbenejšou možnosťou je pečiatka na oblečenie – textil. Na výber máte ale aj rôzne samolepky, nažehľovačky či fixy na textil.
Pýtate sa tiež ako môžu obyčajné menovky na oblečenie tak zázračne pomôcť predísť strate? Hovoríte si, že stratiť sa predsa môžu rovnako s menovkou alebo bez? Opak je pravdou a nasledujúce riadky vám to vysvetlia.
Označenie oblečenia. To je najvyšší stupeň jeho ochrany!
Myslíme to vážne. Poriadne označenie oblečenia vám ochráni nielen oblečenie, ale ušetrí aj vaše nervy. Pretože fakt, že za jeden školský rok kupujete už piate tepláky na cvičenie, nechá chladným len málokoho. A niet sa čomu diviť.
Ako to teda funguje? Vysvetlíme si to na dvoch verziách tej istej situácie
Verzia č. 1.: Katka má 4 roky a nastupuje do škôlky. Je veľmi šikovná a skutočne pozná všetko svoje oblečenie. Rodičia jej teda oblečenie neoznačili, pretože veria, že Katka si na nich dá pozor a keďže dobre vie, čo jej patrí, nebude s tým problém.
A aká bola skutočnosť? Hneď prvý týždeň nevedeli v škôlke nájsť jej mikinu. Za nejaký čas sa stratili ponožky a čiapka. Rodičia prehľadávali straty a nálezy, kde našli mikinu. Po čiapke a ponožkách ani stopy. Kde sa mohli stratiť?
Existuje niekoľko možných vysvetlení. Osud neoznačených vecí je v kolektívoch skrátka nepredvídateľný. Mohlo sa stať napríklad to, že oblečenie zostalo ležať na spoločnej lavičke a nechtiac si ho domov zobralo iné dieťa, či rodič dieťaťa, či už omylom alebo v domnení, že je to jeho. Neraz sa totiž stáva aj to, že viacero detí má totožné či veľmi podobné oblečenie. Ak si aj doma niekto všimol, že to dieťatku nepatrí veľmi jednoducho sa pri všetkých ostatných povinnostiach zabudne na to danú vec do školy vrátiť.
Ak sa daná vec aj dostane do strát a nálezov, môže to skončiť všelijak. Môže si ju odtiaľ zase omylom, či v presvedčení, že je to jeho kúsok vziať iný rodič alebo samotné dieťa. Druhá možnosť je, že danú vec v hromade stratených vecí jednoducho prehliadnete.
A ako by daná situácia mohla dopadnúť, ak by bolo oblečenie označené? Prečítajte si druhú verziu príbehu.
Verzia č. 2.: V príbehu vystupuje tá istá Katka ako vo verzii č. 1. Jediná zmena je v tom, že tentokrát má svoje oblečenie poriadne označené.
Hneď prvý týždeň nechala na lavičke položenú mikinu. Ona ani rodičia si to nevšimli a odišli domov bez nej. Pani upratovačka ju našla a vďaka tomu, že na zadnej strane uvidela označenie s menom dieťaťa hneď vedela, že patrí Katke Š. a mohla ju vrátiť do jej skrinky. Na druhý deň ráno ju tam Katka našla a strate sa tak mohlo predísť.
Čiapka a ponožky spadli pod lavičku spolu s oblečením susedného dievčatka. Keď dievčatko, ktoré malo skrinku hneď vedľa našlo svoje oblečenie pod lavičkou, omylom zbalilo domov aj čiapku a ponožky. Doma však prišla na to, že má niečo, čo jej nepatrí a keďže vďaka označeniu, vedela koho to je, hneď na druhý deň to bez problémov vrátila.
Záver je jasný. Označené oblečenie sa síce na chvíľu môže zatúlať, v 99 percentách prípadoch sa však vráti skôr než si to vôbec všimnete.
